Bedrich Formánek

Máme my nesporne ťažkú reč, veď ktorý Angličan by si dokázal zapamätať skloňovanie všetkých našich vzorov a výnimiek. Druhým problémom, hoci jednoduchším, je obľúbené prechyľovanie, ale všetci aspoň vedia, že ak je na konci mena -ová, alebo niekedy len -á, ide o ženu. Ten Angličan musí k menu Thatcher pripísať Mr alebo Mrs alebo Miss, prípadne Margaret alebo Elizabeth, pričom už aj malý Angličan vie, že Jean patrí ženskému pohlaviu (kdežto u Francúzov mužskému). Teda Thatcher môže byť muž aj žena, a aké skloňovanie, keď idem na prechádzku with Mr Thatcher, alebo som pozval na večeru Miss Thatcher.

Ale prejdime k nášmu novému zákonu. S mužmi nie sú problémy: prišiel k nám na oficiálnu návštevu Major (ani najväčší purista nenavrhol prepis Mejdžö), privítali sme Majora, dali sme kvety Majorovi. Proti tomu anglická menšina nenamieta. Ale čo s Ildikó Kissovou? Tá bude mať právo písať si bez prechyľovania slečna Kiss Ildikó. Prečo nie, veď to už počúvame aj v Rádiu Twist: tenisový turnaj vyhrala Steffi Graf, druhá bola Ildikó Kiss. Každý rozumie a vie, že nehral Sampras. Ale teraz príde pointa: ako to skloňovať?

Sú štyri možnosti:

1. Po starom: turnaj vyhrala Graf, cenu odovzdali Grafovej.
2. Zaradiť ženské mená medzi nesklonné („neprechyľovať – neskloňovať“): cenu odovzdali Graf, ktorá bola na ceremoniáli spolu s Kiss, Sabatini a Navratil.
3. Nový návrh: skloňovať podľa vzoru dub: ceny odovzdali Steffi Grafu, Ildikó Kissu, Jean Sabatiniu a Martina Navratilu. (Všimnite si, že podľa zaužívaného zvyku krstné mená sa neskloňujú.)
4. Vyhnúť sa skloňovaniu, t.j. ženské mená používať iba v prvom páde: cenu dostala Steffi Graf, na slávnosti bola aj Ildikó Kiss, domov sme odchádzali spolu s ďalšími tenistkami (Jean Sabatini, Martina Navratil).

Pedagógovia povedia: treba si vybrať, ale tak, aby bola spokojná väčšina, menšina aj Štrasburg. Keďže však skúsenosti hovoria, že to zrejme nepôjde, podávame návrh, aby sa pripustili všetky štyri možnosti, a ak niekto objaví piatu, aj tá. No problem.

Na záver musíme povedať, že zámerne sme obišli problém čínskych mien, čo je dôležitá otázka, najmä s ohľadom na čínsku menšinu. Ale o tom potom.

Jean Formanek

P.S. V redakcii (myslím, že to bola Slovenská Republika) vypustili poslednú vetu, ktovie prečo. Publikoval okolo r. 1998 Bedrich Formánek