Roky a dni okolo začiatku nášho letopočtu: -1 označuje prvý rok pred Kristom
Blíži sa tretie tisícročie a my stále nevieme, kedy sa začne, či 1. januára 2000, alebo 1. januára 2001. Isté je len, že to bude o 00,00 hod. Problém spočíva v tom, či existoval rok nula: jedni hovoria, že áno, druhí, že nie, tretí váhajú, alebo o takej dávnej minulosti radšej neuvažujú.
Ak sa chceme dopracovať k správnej odpovedi, musíme vziať do úvahy viacero faktorov. Predovšetkým je zaujímavé uvedomiť si rozličný spôsob zaznamenávania časových, resp. kalendárnych údajov: neexistuje nultý mesiac (január je prvý, december dvanásty), nepoznáme nultý deň (napr. nultého júna), zato existuje nultá hodina, nultá minúta a nultá sekunda. Vzniká tu aj paradox známy napr. z hokeja: gól padol, keď časomiera ukázala 14,37 (14 minút, 37 sekúnd), ale bolo to v 15. minúte. Reportér by mal povedať, že išlo o 37. sekundu 15. minúty, ale obyčajne hovorí tak, ako je napísané: v 14. minúte a 37. sekunde. Celý problém pochádza z toho, že prvá minúta sa označuje číslom nula. Najhoršie na celej veci je, že na označovanie prvého časového úseku nulou alebo jednotkou niet pravidla. Ale čo potom s rokmi?
Roky sa líšia od všetkých ostatných časových jednotiek tým, že sú im nadradené (ostatné jednotky sa uvádzajú vlastne vždy v rámci rokov, i keď to môže byť v jednotlivom prípade zamlčané), ale najmä tým, že sa od prípadnej nuly počítajú aj dozadu (prvý rok pred Kristom = mínus 1). Nikdy oficiálne nepíšeme, že udalosť sa stala napr. 22. februára o -1. hod. (čo by asi znamenalo 21. februára o 23. hod.). Rovnako to je s mesiacmi aj dňami.
Vzhľadom na roky „pred naším letopočtom“ a „nášho letopočtu“ by sa ten rok s označením nula priamo žiadal (ale iba raz, keďže nula nemôže byť záporná). Vyzerá naozaj rozumne, ak medzi 22. februárom r. -1 a 22. februárom r. +1 uplynuli dva roky, tak ako medzi teplotou +1 °C a -1 °C je rozdiel dva stupne.
Okrem tohto argumentu podporuje nulu aj počítanie rokov v ľudskom živote. 6-mesačné dieťa má 0 rokov a 6 mesiacov, jubileum päťdesiatky oslavujeme pri 50. narodeninách (a nie pri päťdesiatych prvých), lebo presne vtedy žijeme 50 rokov. Prečo by mala nula chýbať, keď ide o udalosti výrazne súvisiace so životom? Prečo by malo mať dieťa, ktoré sa narodilo presne na rozhraní letopočtov (trebárs Ježiš Kristus) prvé narodeniny 1. januára roku dva? Aká by v tom bola logika?
Napokon sa prikláňame k nule aj z akýchsi prakticko-estetických dôvodov: pretože v tom prípade bude oslava v noci na 1.1.2000 – a ľudí poteší objavenie sa krásneho okrúhleho čísla.
Náš (gregoriánsky) kalendár bol zavedený r. 1582 po Kr., bohužiaľ, nevieme, ako sa jeho autor postavil k otázke nuly. Možno sa takémuto „detailu“ ani nevenoval. Nemáme dostatočné historické vzdelanie, aby sme mohli posúdiť, či sa jednotlivé udalosti spred 2000 rokov dajú posudzovať s presnosťou na jeden rok, či je naozaj známe, čo sa udialo v prvom roku pred Kristom a čo v prvom roku po Kristovi. Aj historici si zrejme potrebu nuly uvedomujú, keď ju na časových grafoch vždy uvádzajú; druhá vec je, či sa niekedy dohodli, ako sa má označovať prvý rok nášho letopočtu: nulou alebo jednotkou?
Ak nám však dokážu, alebo aspoň nás dôveryhodne presvedčia, že pápež Gregor XIII. s nulou nerátal, neostane nám iné, len oslavu odložiť na noc z 31.12.2000 na 1.1.2001. V prípade nedostatočných dôkazov máme dve možnosti: buď sa na veci dodatočne dohodnúť, alebo oslavovať dvakrát, prípadne ešte tretia možnosť: veseliť sa celý rok. V každom prípade očakávame, že sa k otázke vyjadria tí najkompetentnejší: pracovníci Historického ústavu SAV. Alebo OSN?
Na obrázkoch je k dvom uvedeným možnostiam pripojená ešte tretia, podľa ktorej pred naším letopočtom aj dni a mesiace (nebodaj aj hodiny, minúty a sekundy) „bežia“ opačne. Ale to už je len taký absurdný či žartovný nápad.
Bedrich Formánek, Nedeľná Pravda 17.5.1996
Roky a dni okolo začiatku nášho letopočtu: -1 označuje prvý rok pred Kristom