Nakoľko v súčastnosti sa častokrát stretáme s vadnými slovami, pre užívateľov sa doporučuje zahájiť rýchlokurz spisovnej slovenštiny, a síce pod názvom Hviezdoslavove pero. Bude pozostávať z celkom 10 lekcií, ovšem, v prvom odstavci sa bude jednať o slová začínajúce na písmeno A. Napríklad akonáhle.
Slovenčina je vynikajúci jazyk, vhodný na prózu, poéziu, odborné a vedecké texty, humor a preklady, schopný s neprebernými nuansami výrazových a štylistických prostriedkov vyjadrovať najrôznejšie myšlienky či city.
Bohužiaľ, prakticky s istotou možno povedať, že úroveň písaných aj hovorených prejavov v posledných rokoch klesá. Darmo sa jazykovedci usilujú, píšu do rubrík, rozhlasu aj televízie, opakujú známe poučky a prinášajú nové poznatky, počet chýb rastie, a to nielen v bežnom styku, ale aj v prejavoch novinárov, pracovníkov rozhlasu a televízie, pedagógov, vedcov, nízko aj vysoko postavených politikov a dokonca aj hercov. Je až neuveriteľné, koľko chýb sa vyskytuje v rozličných monológoch, dialógoch a pri okrúhlych stoloch, nie zriedka v novinách, časopisoch, knihách alebo vysokoškolských skriptách. A už nehovoriac o zápisniciach, dotazníkoch, reklamách a podobných písaných textoch, zrejme neprechádzajúcich jazykovou redakciou.
Kde je príčina tohto stavu a čo s ním robiť?
Dajme tomu, že v novinách, rozhlase a televízii bola poznámka o tom, že je správne slovné spojenie predstavenie sa začína a nesprávne predstavenie začína. Aké sú možnosti?
a) Ten, kto ignoruje médiá, alebo aspoň nesleduje podobné poznámky, informáciu nedostane, a je veľmi pravdepodobné, že nevie, čo je správne.
b) Informáciu dostane, ale nemá o ňu záujem (povie nespisovne: čo nás tu masírujú s takými blbosťami) a ďalej hovorí nesprávne.
c) Informáciu dostane, zamyslí sa nad ňou, ale zabudne, a na druhý deň povie: Môj pracovný čas končí o piatej.
d) Informáciu dostane, ale pod vplyvom opakovaných napísaných a hovorených chýb iných osôb ostane pri svojich návykoch.
e) Informáciu dostane a pre neho nový poznatok ihneď začne používať.
Nerobil som výskum a neviem, koľko percent ľudí patrí do jednotlivých kategórií a-e, isté však je, že súhrnné percento prvých štyroch kategórií pomaly stúpa (a to akoby napriek známemu zákonu o štátnom jazyku). Domnievam sa preto, že príčina väzí predovšetkým v samotných používateľoch jazyka. A pokiaľ ide o možnosti zlepšenia, vychádza mi to na tri:
1. Zintenzívniť pôsobenie učiteľov slovenčiny na žiakov, a pracovníkov Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV na verejne vystupujúcich ľudí.
2. Zaviesť povinnú jazykovú redakciu všetkých textov určených pre širšiu, ale aj užšiu verejnosť.
3. Zmieriť sa s uvedeným trendom a doterajšie „nesprávne“ slová alebo slovné spojenia kodifikovať ako „správne“.
Návrh 3 budú odborníci pokladať iste za kacírsky, ale ja ako amatér (po rusky ľubiteľ) si myslím, že sa preň nájdu historické aj logické odôvodnenia. Veď jazyk sa ustavične vyvíja, pod vplyvom najrozličnejších okolností preberá prvky z nárečí a iných jazykov (príbuzných aj nepríbuzných), čo nakoniec vedie k tomu, že niektoré zmeny sa časom ustália a potvrdia – a vyjde ďalšie vydanie Krátkeho slovníka slovenského jazyka, alebo Pravidiel slovenského pravopisu.
Tak, ako sme si pred pár rokmi zvykli na nové slovo hovorca, iste by sme si vedeli zvyknúť aj na nakoľko, tým skôr, že sú naň už teraz zvyknuté desaťtisíce Slovákov, nakoľko ho dennodenne počúvajú z úst stoviek spolupracovníkov, rečníkov, komentátorov a iných prejavcov.
Nemali by sa k týmto otázkam vysloviť kompetentní pracovníci, ale aj verejní používatelia slovenského jazyka? A nebolo by naozaj od veci, po dôkladnom zmapovaní a zhodnotení celkového stavu, prikročiť k určitým závažnejším rozhodnutiam, týkajúcim sa ďalšieho vývoja slovenského jazyka?
V poslednom odstavci prišla na radu varianta s písmenom Z. A zrovna s tým by sme mohli naše pojednanie tiež aj zabaliť. Kupredu s heslom: „Zbavte sa svojích zlozvykoch!“
(Bedrich Formánek, Sme 19.12.1998)